C-770/21 „OGL-Food Trade Lebensmittelvertrieb“ GmbH proti Direktor na Teritorialna direkcija „Mitnita Plovdiv“ pri Agencija „Mitnici“.
Z odôvodnenia
1. Článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/891 z 13. marca 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať v týchto sektoroch, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
– bráni tomu, aby sa dovozca, ktorý sa v lehotách stanovených týmito ustanoveniami nerozhodol pre určenie colnej hodnoty dovezenej zásielky v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, ale naopak túto hodnotu určil v súlade s článkom 70 tohto nariadenia, mohol na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, platne opierať o výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 952/2013 na ten účel, aby s poukázaním na článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení [nariadenia č. 952/2013], preukázal správnosť cien uvedených v článku 70 nariadenia č. 952/2013,
– bráni tomu, aby súdny orgán, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu colného orgánu, ktorým sa stanovuje colný dlh, moholex offoa po prvýkrát v rámci sporu, ktorý prejednáva, skúmať otázku, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 952/2013, a ak áno, či prípadný vzťah medzi nimi ovplyvnil alebo neovplyvnil skutočne zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, a to v situácii, že sa colná kontrola vykonaná zo strany colného orgánu netýkala existencie takéhoto vzťahu, pričom uvedený orgán odmietol akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu z odlišných dôvodov, týkajúcich sa podmienok predaja dotknutej zásielky na trhu Európskej únie.
2. Článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891
sa má vykladať v tom zmysle, že:
skutočnosť, že k predaju zásielky dovezeného tovaru došlo so stratou, predstavuje vážny nepriamy dôkaz o umelo vysokej deklarovanej prevodnej hodnote, ktorá nie je dôvodom na to, aby dovozca musel na účely preukázania správnosti tejto hodnoty poskytnúť colným orgánom okrem dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania, ktoré sú výslovne zmienené v štvrtom pododseku tohto ustanovenia, a okrem dôkazu o zaplatení deklarovanej prevodnej hodnoty, aj zmluvu alebo rovnocenný dokument obsahujúci údaj o cene, za ktorú dovezenú zásielku kúpil, pokiaľ prvé uvedené dokumenty postačujú na preukázanie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty.
3. Článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na účely určenia colnej hodnoty musia colné orgány odmietnuť akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu zásielky dovezeného tovaru v prípade, že je táto hodnota podstatne vyššia ako štandardná hodnota pri dovoze stanovená Európskou komisiou, táto zásielka bola predaná so stratou na colnom území Európskej únie a dovozca napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie akýchkoľvek dokumentov preukazujúcich to, že uvedená zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť tejto hodnoty, nepredložil dokumenty, ktoré by boli na tento účel dostatočné, a to všetko v situácii, v ktorej pritom platí, že tieto orgány nespochybňujú pravosť faktúry vystavenej vývozcom ani jej skutočné zaplatenie dovozcom.