C-76/15 Paul Vervloet a i. proti Ministerraad.
Z odôvodnenia
1. Články 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, sa majú vykladať v tom zmysle, že neukladajú členským štátom povinnosť prijať záručnú schému podielov schválených družstiev pôsobiacich vo finančnom sektore, ako je schéma dotknutá v konaní vo veci samej, ani nebránia tomu, aby členský štát takú schému zaviedol, ak táto schéma nenaruší užitočný účinok systému ochrany vkladov, ktorého prijatie ukladá členským štátom táto smernica, čo prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu, a ak je v súlade so Zmluvou o FEÚ, najmä s článkami 107 a 108 ZFEÚ.
2. Z preskúmania prejudiciálnych otázok, ktoré položil Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko), nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť rozhodnutia Komisie 2014/686/EÚ z 3. júla 2014 o štátnej pomoci SA.33927 (12/C) (ex 11/NN), ktorú poskytlo Belgicko – Záručná schéma na ochranu podielov individuálnych členov finančných družstiev.
3. Článok 108 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni záručnej schéme, ako je tá dotknutá v konaní vo veci samej v rozsahu, v akom sa začala poskytovať v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z tohto ustanovenia.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies