C-753/22 QY proti Bundesrepublik Deutschland.

Článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, článok 4 ods. 1 druhá veta a článok 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, ako aj článok 10 ods. 2 a 3, článok 33 ods. 1 a článok 33 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

že ak príslušný orgán členského štátu nemôže využiť právomoc, ktorú mu priznáva toto posledné uvedené ustanovenie, zamietnuť ako neprípustnú žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú žiadateľom, ktorému už iný členský štát udelil takúto ochranu z dôvodu vážneho rizika, že tento žiadateľ bude v tomto inom členskom štáte vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle článku 4 Charty, má tento orgán povinnosť vykonať nové individuálne, úplné a aktualizované posúdenie tejto žiadosti pri novom konaní o medzinárodnej ochrane vedenom v súlade s ustanoveniam 2011/95 a 2013/32. V rámci tohto posúdenia však tento orgán musí v plnom rozsahu zohľadniť rozhodnutie uvedeného iného členského štátu o priznaní medzinárodnej ochrany uvedenému žiadateľovi a skutočnosti, ktorými je toto rozhodnutie podložené.