C-742/19 B. K. v. Republika Slovenija (Ministrstvo za obrambo).

1. Článok 1 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že strážna služba vykonávaná vojakom je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice:

2. ak je táto činnosť vykonávaná v rámci jeho úvodnej odbornej prípravy, operačného výcviku alebo vojenskej operácie v pravom zmysle slova,

3. ak ide o tak špecifickú činnosť, že nie je vhodná na uplatnenie systému rotácie zamestnancov, ktorý umožňuje zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek uvedenej smernice,

4. ak sa vzhľadom na všetky relevantné okolnosti ukáže, že táto činnosť sa vykonáva v rámci výnimočných udalostí, ktorých závažnosť a rozsah si vyžadujú prijatie opatrení nevyhnutných na ochranu života, zdravia a bezpečnosti spoločnosti, a ktorej riadny výkon by bol ohrozený, ak by sa dodržali všetky pravidlá stanovené v uvedenej smernici,

5. alebo ak by sa uplatnenie uvedenej smernice na takúto činnosť tým, že dotknutým orgánom ukladá povinnosť zaviesť systém rotácie alebo plánovania pracovného času, mohlo uskutočňovať len na úkor riadneho výkonu vojenských operácií v pravom zmysle slova.

6. Článok 2 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa doba strážnej služby, počas ktorej je vojak povinný zdržiavať sa v kasárňach, kde je pridelený, pričom nevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba strážnej služby, počas ktorej tento vojak skutočne pracuje.