C-723/17 Lies Craeynest a i. proti Brussels Hoofdstedelijk Gewest a Brussels Instituut voor Milieubeheer.
Z odôvodnenia
1. Článok 4 ods. 3 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ a článkami 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu podanom jednotlivcami, ktorých sa priamo týka prekročenie limitných hodnôt stanovených v článku 13 ods. 1 tejto smernice, prináleží, aby overil, či vzorkovacie miesta v danej oblasti boli zriadené v súlade s kritériami stanovenými v oddiele B bode 1 písm. a) prílohy III uvedenej smernice, a ak neboli, prijal voči príslušnému vnútroštátnemu orgánu všetky potrebné opatrenia, ako napríklad súdny príkaz, ak je upravený vnútroštátnym právom, na to, aby boli tieto vzorkovacie miesta zriadené v súlade s týmito kritériami.
2. Článok 13 ods. 1 a článok 23 ods. 1 smernice 2008/50 sa majú vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie prekročenia limitnej hodnoty stanovenej v prílohe XI tejto smernice v priemere vypočítanom za jeden kalendárny rok stačí, ak úroveň znečistenia presahujúca túto hodnotu bola nameraná na jednom vzorkovacom mieste.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies