C-710/21 IEF Service GmbH proti HB.
Z odôvodnenia
Článok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na určenie členského štátu, ktorého záručná inštitúcia je príslušná vyplatiť neuspokojené nároky zamestnancov, treba vychádzať z toho, že zamestnávateľ, ktorý sa nachádza v stave platobnej neschopnosti, nemá činnosť na území aspoň dvoch členských štátov v zmysle tohto ustanovenia, ak pracovná zmluva dotknutého zamestnanca stanovuje, že jadro jeho činnosti a jeho obvyklé miesto výkonu práce sa nachádzajú v členskom štáte, v ktorom má sídlo zamestnávateľ, ale zamestnanec z hľadiska pracovného času v rovnakej miere vykonáva svoje povinnosti na diaľku z iného členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho hlavné bydlisko.