C-710/19 G. M. A. proti État belge.
Z odôvodnenia
1. Článok 45 ZFEÚ a článok 14 ods. 4 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že hostiteľský členský štát je povinný poskytnúť občanovi Únie primeranú lehotu, ktorá začína plynúť od okamihu, keď sa tento občan Únie zaregistroval ako uchádzač o zamestnanie, s cieľom umožniť mu, aby sa oboznámil s ponukami zamestnania, ktoré mu môžu vyhovovať, a prijal opatrenia potrebné na to, aby bol prijatý do zamestnania.
2. Počas tejto lehoty môže hostiteľský členský štát vyžadovať, aby uchádzač o zamestnanie predložil dôkaz, že si hľadá zamestnanie. Až po uplynutí tejto lehoty môže tento členský štát vyžadovať, aby uchádzač o zamestnanie preukázal nielen to, že si sústavne hľadá zamestnanie, ale aj to, že má skutočnú šancu zamestnať sa.