C-709/20 CG v. The Department for Communities in Northern Ireland.

1. Článok 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave hostiteľského členského štátu, ktorá vylučuje z poberania dávok sociálnej pomoci občanov Únie, ktorí nie sú ekonomicky aktívni a nemajú dostatočné zdroje a ktorým uvedený štát priznal právo na dočasný pobyt, pričom však štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, sú tieto dávky zaručené.

2. Pritom však platí, že pokiaľ sa občan Únie na základe vnútroštátneho práva legálne zdržiava na území iného členského štátu, než je štát, ktorého je štátnym príslušníkom, vnútroštátne orgány príslušné na poskytnutie dávok sociálnej pomoci sú povinné overiť, či odmietnutie priznať takéto dávky, založené na tejto právnej úprave, nevystavuje tohto občana, ako aj deti, o ktoré sa stará, konkrétnej a skutočnej hrozbe porušenia ich základných práv, ako sú práva zakotvené v článkoch 1, 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie. Pokiaľ tento občan nemá žiadne zdroje na zabezpečenie svojich životných potrieb, ako aj životných potrieb svojich detí, a je odlúčený, tieto orgány sa musia ubezpečiť, že v prípade odmietnutia dávok sociálnej pomoci môže tento občan aj tak žiť so svojimi deťmi v dôstojných podmienkach. V rámci tohto preskúmania môžu uvedené orgány zohľadniť všetky podporné dávky, ktoré sú upravené vnútroštátnym právom a ktoré môže dotknutý občan a jeho deti skutočne poberať.