C-707/20 Gallaher Limited proti The Commissioners for Her Majesty's Revenue & Customs.

1. Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá sa uplatňuje len na skupiny spoločností, nepatrí do jeho pôsobnosti.
2. Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá bezprostrednú povinnosť zaplatiť daň z prevodu majetku uskutočneného spoločnosťou, ktorá je daňovým rezidentom členského štátu, na sesterskú spoločnosť, ktorá je daňovým rezidentom tretej krajiny a ktorá nevykonáva obchodnú činnosť v tomto členskom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, v prípade, že obidve tieto spoločnosti sú dcérskymi spoločnosťami, v ktorých vlastní 100 % obchodný podiel spoločná materská spoločnosť, ktorá je daňovým rezidentom iného členského štátu, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa tejto materskej spoločnosti v zmysle článku 49 ZFEÚ, a to za okolností, že by sa takýto prevod uskutočnil na daňovo neutrálnom základe, ak by aj sesterská spoločnosť bola daňovým rezidentom prvého uvedeného členského štátu alebo v ňom vykonávala činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne.
3. Článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že obmedzenie práva na slobodu usadiť sa, ktoré vyplýva z rozdielneho zaobchádzania medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými prevodmi majetku uskutočnenými za protihodnotu v rámci skupiny spoločností na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá ukladá bezprostrednú povinnosť zaplatiť daň z prevodu majetku uskutočneného spoločnosťou, ktorá je daňovým rezidentom členského štátu, môže byť v zásade odôvodnené potrebou zachovať vyvážené rozdelenie daňových právomocí medzi členskými štátmi, pričom nie je potrebné stanoviť možnosť odkladu zaplatenia dane na účely zabezpečenia toho, aby bolo toto obmedzenie primerané, pokiaľ dotknutej osobe podliehajúcej daňovej právomoci bola ako protihodnota za prevod majetku vyplatená suma rovnajúca sa plnej trhovej hodnote tohto majetku.