C-697/20 W.G. v. Dyrektor Izby Skarbowej w L.
Z odôvodnenia
1. Článok 9, 295 a 295 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že:
2. bránia praxi členského štátu, ktorá nedovoľuje, aby manželia, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v rámci toho istého podniku a využívajú majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohli byť považovaní za odlišné zdaniteľné osoby na účely dane z pridanej hodnoty v prípade, keď každý z týchto manželov vykonáva ekonomickú činnosť nezávisle,
3. nebránia tomu, že za okolností, v ktorých manželia vykonávajú túto poľnohospodársku činnosť v rámci paušálnej úpravy pre poľnohospodárov, má rozhodnutie jedného z manželov presunúť svoju činnosť pod všeobecnú úpravu dane z pridanej hodnoty za následok pre druhého manžela stratu postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou, ak sa po preskúmaní konkrétnej situácie zistí, že je to nevyhnutné na zabránenie rizikám zneužitia a podvodu, ktoré nie je možné vyvrátiť predložením relevantných dôkazov manželmi, alebo ak výkon tejto činnosti manželmi, nezávisle a každým z nich v rámci všeobecnej úpravy DPH, nespôsobuje administratívne ťažkosti v porovnaní so situáciou súbežnej existencie dvoch odlišných postavení manželov.