C-695/17 Metirato Oy proti Suomen valtio/Verohallinto a Eesti Vabariik/Maksu- ja Tolliamet.
Z odôvodnenia
Článok 13 ods. 1 a článok 14 ods. 2 smernice Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení sa majú vykladať jednak v tom zmysle, že sa uplatňujú na konanie smerujúce k tomu, aby sa do konkurznej podstaty spoločnosti usadenej v dožiadanom členskom štáte vrátili pohľadávky, ktoré boli predmetom vymáhania na žiadosť dožadujúceho členského štátu, pokiaľ sa toto konanie zakladá na spochybnení exekučných opatrení podľa článku 14 ods. 2, a jednak v tom zmysle, že dožiadaný členský štát v zmysle týchto ustanovení treba považovať za žalovaného v uvedenom konaní, a to bez toho, aby okolnosť, že sa suma týchto pohľadávok oddelí od majetku tohto členského štátu alebo sa s ním zlúči, mala v tomto ohľade vplyv.