C-69/08 Raffaello Visciano proti Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS).
Z odôvodnenia
1. Články 3 a 4 smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje kvalifikovať neuspokojené nároky zamestnancov ako „dávky sociálneho zabezpečenia“, keď sú uhrádzané záručnou inštitúciou.
2. Smernica 80/987 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pôvodnú pohľadávku z odmeny zamestnanca používa len ako vzor pre porovnanie s cieľom určiť plnenie, ktoré má byť zaručené zásahom garančného fondu.
3. V rámci žiadosti zamestnanca podanej s cieľom získať od garančného fondu úhradu neuspokojených pohľadávok z odmeny smernica 80/987 nebráni uplatneniu jednoročnej premlčacej doby (zásada ekvivalencie). Vnútroštátnemu súdu však prináleží preskúmať, či úprava tejto premlčacej doby nevedie k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu uplatnenia práv, ktoré priznáva právny poriadok Spoločenstva (zásada efektivity).