C-689/13 Puligienica Facility Esco SpA (PFE) proti Airgest SpA.

1. Článok 1 ods. 1 tretí pododsek a článok 1 ods. 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby hlavná žaloba, podaná uchádzačom, ktorý má záujem získať určitú zákazku a utrpel škodu alebo mu hrozila škoda údajným porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo pravidiel preberajúcich toto právo, ktorá má za cieľ vylúčiť iného uchádzača, bola vyhlásená za neprípustnú na základe vnútroštátnych procesných pravidiel, ktoré stanovujú skoršie preskúmanie vzájomnej žaloby podanej týmto iným uchádzačom.

2. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva v rozsahu, v akom sa vykladá toto právo v tom zmysle, že senát súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, pokiaľ sa nestotožňuje s právnym názorom definovaným v rozhodnutí pléna tohto súdu v prípade otázky týkajúcej sa výkladu alebo platnosti práva Únie, musí vrátiť túto otázku uvedenému plénu a bráni sa mu tak v podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.

3. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak dostal senát vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje v poslednom stupni, odpoveď Súdneho dvora na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorú Súdnemu dvoru položil, alebo ak už priniesla judikatúra Súdneho dvora jasnú odpoveď na túto otázku, musí tento senát sám urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad práva Únie uplatnený.