C-684/22 až C-686/22 S.Ö. a i. proti Stadt Duisburg a i.

Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že v prípade dobrovoľného nadobudnutia štátneho občianstva tretej krajiny dochádza k strate štátneho občianstva tohto členského štátu zo zákona, z čoho pre osoby, ktoré nemajú štátne občianstvo ďalšieho členského štátu, vyplýva strata občianstva Únie, ibaže by tieto osoby pred nadobudnutím štátneho občianstva tretej krajiny získali od príslušných vnútroštátnych orgánov – v nadväznosti na individuálne preskúmanie situácie uvedených osôb a s prihliadnutím na zváženie existujúcich verejných a súkromných záujmov – povolenie na zachovanie svojho štátneho občianstva. Zlučiteľnosť s právom Únie je však podmienená na jednej strane tým, aby mali tie isté osoby v primeranej lehote účinný prístup ku konaniu o zachovaní štátneho občianstva stanovenému touto právnou úpravou a boli o tomto konaní riadne informované, a na druhej strane tým, aby uvedené konanie zahŕňalo preskúmanie primeranosti dôsledkov vyplývajúcich zo straty tohto štátneho občianstva z hľadiska práva Únie zo strany príslušných orgánov. V opačnom prípade musia byť tieto orgány, ako aj súdy, ktoré prípadne rozhodujú, schopné vykonať takéto preskúmanie incidenčne v prípade, že dotknuté osoby požiadajú o vydanie cestovného dokladu alebo akéhokoľvek iného dokumentu osvedčujúceho ich štátne občianstvo, alebo prípadne v rámci konania o konštatovaní straty štátneho občianstva, pričom uvedené orgány a súdy musia byť prípadne schopné zabezpečiť opätovné nadobudnutie tohto štátneho občianstvaextunc.