C-68/23 M-GbR proti Finanzamt O.
Z odôvodnenia
1. Článok 30a a článok 30b ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
kvalifikácia poukazu ako „jednoúčelového poukazu“ v zmysle článku 30a bodu 2 smernice 2006/112, v znení zmien, závisí výlučne od podmienok stanovených v tomto ustanovení, ktoré zahŕňajú podmienku, podľa ktorej miesto poskytovania služieb určené konečným spotrebiteľom, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, musí byť známe v čase vystavenia uvedeného poukazu, a to bez ohľadu na okolnosť, že tento poukaz je predmetom prevodov medzi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú vo vlastnom mene a sú usadené na území iných členských štátov, než je členský štát, v ktorom sa nachádzajú títo koneční spotrebitelia.
2. Článok 30b ods. 2 smernice 2006/112, zmenenej smernicou 2017/2455,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ďalší predaj „viacúčelového poukazu“ v zmysle článku 30a bodu 3 smernice 2006/112, v znení zmien, zdaniteľnou osobou môže podliehať dani z pridanej hodnoty pod podmienkou, že bude kvalifikovaný ako poskytnutie služieb v prospech zdaniteľnej osoby, ktorá ako protihodnotu za uvedené poukazy vykonáva samotné odovzdanie tovaru alebo samotné poskytnutie služieb konečnému spotrebiteľovi.