C-677/21 Fluvius Antwerpen v. MX.

1. Článok 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, v spojení s článkom 14 ods. 1 tejto smernice,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

poskytovanie elektrickej energie zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy, hoci je aj neúmyselné a je dôsledkom protiprávneho úkonu tretej osoby, predstavuje dodanie tovaru za protihodnotu, v rámci ktorého dochádza k prevodu práva nakladať s hmotným majetkom.

2. Článok 9 ods. 1 smernice 2006/112, zmenenej smernicou Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

dodanie elektrickej energie zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete, hoci je aj neúmyselné a je dôsledkom protiprávneho úkonu tretej osoby, predstavuje ekonomickú činnosť vykonávanú týmto prevádzkovateľom, keďže sa v ňom prejavuje riziko vlastné jeho činnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy elektrickej energie. Za predpokladu, že túto ekonomickú činnosť vykonáva subjekt, ktorý sa spravuje verejným právom, konajúci ako orgán verejnej moci, takúto činnosť uvedenú v prílohe I tejto smernice možno považovať za činnosť vykonávanú v zanedbateľnom rozsahu v zmysle článku 13 ods. 1 tretieho pododseku uvedenej smernice len vtedy, ak má minimálny rozsah, či už z priestorového alebo časového hľadiska, a v dôsledku toho má taký malý ekonomický dopad, že narušenia hospodárskej súťaže, ktoré by z toho mohli vyplynúť, by boli prinajmenšom nepodstatné, ak nie nulové.