C-674/20 Airbnb Ireland UC proti Région de Bruxelles-Capitale.
Z odôvodnenia
1. Ustanovenie daňovej právnej úpravy členského štátu, ktoré ukladá sprostredkovateľom povinnosť, pokiaľ ide o turistické ubytovacie zariadenia nachádzajúce sa v regióne tohto členského štátu, pre ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia alebo vedú reklamnú politiku, oznámiť regionálnej daňovej správe na základe jej písomnej žiadosti údaje o prevádzkovateľovi a turistickom ubytovacom zariadení, ako aj počet prenocovaní a ubytovacích jednotiek využitých v priebehu predchádzajúceho roka, sa má považovať svojou povahou za neoddeliteľné od právnej úpravy, ktorej je súčasťou, a teda patrí do „daňovej oblasti“, ktorá je výslovne vylúčená z pôsobnosti smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“).
2. Právna úprava, ktorá ukladá poskytovateľom služieb sprostredkovania nehnuteľností, bez ohľadu na ich sídlo a spôsob sprostredkovania, pokiaľ ide o turistické ubytovacie zariadenia nachádzajúce sa v regióne dotknutého členského štátu, pre ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia alebo vedú reklamnú politiku, oznámiť regionálnej daňovej správe na základe jej písomnej žiadosti údaje o prevádzkovateľovi a turistickom ubytovacom zariadení, ako aj počet prenocovaní a ubytovacích jednotiek využitých v priebehu predchádzajúceho roka, neodporuje zákazu stanovenému v článku 56 ZFEÚ.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies