C-672/15 Trestné konanie proti Noria Distribution SARL.

1. Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov a ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu tovaru sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá nestanovuje postup týkajúci sa uvádzania potravinových doplnkov, ktorých obsah živín prekračuje maximálne denné dávky stanovené touto právnou úpravou, a ktoré sa v súlade s právom vyrábajú alebo uvádzajú na trh v inom členskom štáte, na trh tohto členského štátu.

2. Ustanovenia smernice 2002/46 a ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu tovaru sa majú vykladať v tom zmysle, že maximálne množstvá uvedené v článku 5 tejto smernice sa musia stanoviť od prípadu k prípadu a na základe všetkých kritérií uvedených v tomto článku 5 ods. 1 a 2, najmä horných bezpečných hladín stanovených pre dotknuté živiny na základe hĺbkového vedeckého zhodnotenia rizík pre verejné zdravie, ktoré nevychádza zo všeobecných alebo hypotetických úvah, ale z relevantných vedeckých údajov. Je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, či metóda stanovenia uvedených množstiev dotknutých v spore vo veci samej spĺňa tieto požiadavky.

3. Ustanovenia smernice 2002/46 a ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa voľného pohybu tovaru sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vedecké zhodnotenie rizík uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ktoré musí predchádzať stanoveniu horných bezpečných hraníc, ktoré treba zohľadniť najmä na stanovenie maximálnych množstiev upravených v tomto článku 5, sa vykonalo len na základe vnútroštátnych vedeckých názorov, pokiaľ v čase prijatia dotknutého opatrenia sú dostupné aj dôveryhodné a novšie medzinárodné vedecké názory, ktoré vo svojich záveroch uvádzajú možnosť určiť vyššie hranice.