C-671/21 UAB „Gargždu geležinkelis“ v. Lietuvos transporto saugos administracija a i.
Z odôvodnenia
1. Články 45 a 46 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
manažér infraštruktúry v rámci plánovania a koordinačného procesu, uvedených v týchto článkoch:
– nie je povinný preverovať, či viacerí žiadatelia podali konfliktné žiadosti o kapacitu na účely prepravy tých istých nákladov,
– môže uplatniť určité kritériá, vrátane kritérií zahŕňajúcich prvok uprednostnenia, a to za predpokladu, že ich uplatnenie umožní pridelenie kapacity infraštruktúry spravodlivým a nediskriminačným spôsobom, ako aj v súlade s právom Únie,
– je povinný sa usilovať o aktívne hľadanie uspokojivého riešenia so žiadateľmi v prípade konfliktov.
2. Článok 47 ods. 3 a 4 smernice 2012/34
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely prideľovania kapacity infraštruktúry v prípade jej preťaženia stanovuje uplatnenie kritéria priority založeného na plánovanom využívaní tejto kapacity, ibaže platí, že toto kritérium poskytuje záruky, ktorými sa zabezpečuje, že sa toto kritérium neuplatní v neprospech nových subjektov.