C-670/22 Trestné konanie proti M.N.

1. Článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach

sa majú vykladať v tomto zmysle, že:

európsky vyšetrovací príkaz na poskytnutie dôkazov, ktoré už majú v držbe príslušné orgány vykonávajúceho štátu, nemusí nevyhnutne prijať sudca, ak podľa práva vydávajúceho štátu mal v čisto vnútroštátnom konaní tohto štátu nariadiť prvotné zhromaždenie týchto dôkazov sudca, ale prokurátor má právomoc nariadiť poskytnutie uvedených dôkazov.

2. Článok 6 ods. 1 smernice 2014/41

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby prokurátor vydal európsky vyšetrovací príkaz, ktorého cieľom je poskytnutie dôkazov, ktoré už majú v držbe príslušné orgány vykonávajúceho štátu, ak boli tieto dôkazy získané týmito orgánmi na území vydávajúceho štátu po odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky všetkých používateľov mobilných telefónov, ktoré vďaka špeciálnemu softvéru a pozmenenému vybaveniu umožňujú šifrovanú komunikáciu po celej dĺžke spojenia, pokiaľ takéto rozhodnutie spĺňa všetky podmienky stanovené prípadne právom vydávajúceho štátu na poskytnutie takýchto dôkazov v čisto vnútornej situácii tohto štátu.

3. Článok 31 smernice 2014/41

sa má vykladať v tom zmysle, že:

opatrenie súvisiace s infiltráciou koncových zariadení, ktorého cieľom je získať údaje o prenose dát, polohe a komunikácii internetovej komunikačnej služby predstavuje „odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky“ v zmysle tohto článku, ktoré sa musí oznámiť orgánu určenému na tento účel členským štátom, na ktorého území sa nachádza odpočúvaná osoba. Ak odpočúvajúci členský štát nie je schopný určiť príslušný orgán informovaného členského štátu, môže byť toto oznámenie zaslané ktorémukoľvek orgánu informovaného členského štátu, ktorý odpočúvajúci členský štát považuje za vhodný na tento účel.

4. Článok 31 smernice 2014/41

sa má vykladať v tom zmysle, že:

jeho cieľom je aj ochrana práv užívateľov dotknutých opatrením „odpočúvania telekomunikačnej prevádzky“ v zmysle tohto článku.

5. Článok 14 ods. 7 smernice 2014/41

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vnútroštátnemu súdu konajúcemu v trestnej veci ukladá povinnosť neuplatniť v rámci trestného konania začatého proti osobe podozrivej z trestnej činnosti informácie a dôkazy, ak táto osoba nie je schopná účinne sa vyjadriť k týmto informáciám a dôkazom a ak tieto informácie a dôkazy môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť posúdenie skutkových okolností