C-661/17 M.A. a i. proti The International Protection Appeals Tribunal a i.

1. Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že členský štát určený za „zodpovedný“ v zmysle tohto nariadenia oznámil svoj zámer vystúpiť z Európskej únie podľa článku 50 ZEÚ, nezaväzuje členský štát, ktorý pristúpil k tomuto určeniu, aby sám preskúmal predmetnú žiadosť o ochranu na základe ustanovenia o práve vlastného uváženia upraveného v tomto článku 17 ods. 1.

2. Nariadenie č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá povinnosť, aby určenie zodpovedného členského štátu podľa kritérií definovaných týmto nariadením a uplatňovanie ustanovenia o práve vlastného uváženia stanoveného v článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia zabezpečoval ten istý vnútroštátny orgán.

3. Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že členskému štátu, ktorý na základe kritérií uvedených v tomto nariadení nie je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, neukladá povinnosť, aby zohľadnil najlepší záujem dieťaťa a sám preskúmal túto žiadosť na základe článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia.

4. Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá povinnosť stanoviť opravný prostriedok proti rozhodnutiu nevyužiť možnosť stanovenú v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia, čo však nemá vplyv na skutočnosť, že toto rozhodnutie by mohlo byť napadnuté v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní.

5. Článok 20 ods. 3 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, toto ustanovenie stanovuje domnienku, podľa ktorej je v najlepšom záujme dieťaťa posudzovať jeho situáciu neoddeliteľne od situácie jeho rodičov.