C-660/11, C-8/12 Daniele Biasci a i. proti Ministero dell’Interno a Questura di Livorno (C-660/11) a Cristian Rainone a i. proti Ministero dell’Interno a i. (C-8/12).

1. Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia spoločnosti, ktoré chcú vykonávať činnosti spojené s hazardnými hrami, získať okrem koncesie udelenej štátom na tento účel aj policajné povolenie, pričom vydanie takého povolenia sa obmedzuje predovšetkým na žiadateľov, ktorí už sú držiteľmi koncesie.

2. Články 43 ES a 49 ES, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania a zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, ktorý v rozpore s právom Únie vylúčil jeden druh prevádzkovateľov z udeľovania koncesií na výkon podnikateľskej činnosti a snaží sa napraviť toto porušenie zavedením výberových konaní na veľký počet nových koncesií, chránil obchodné postavenie nadobudnuté existujúcimi prevádzkovateľmi stanovením najmä minimálnych vzdialeností medzi zariadeniami nových koncesionárov a zariadeniami existujúcich prevádzkovateľov.

3. Z článkov 43 ES a 49 ES, zo zásady rovnosti zaobchádzania, z povinnosti transparentnosti, ako aj zo zásady právnej istoty vyplýva, že podmienky a spôsoby verejného obstarávania, aké je dotknuté vo veciach samých, a najmä ustanovenia o zániku koncesií udelených na konci takého verejného obstarávania, akým je článok 23 ods. 3 návrhu dohody, musia byť formulované jasne, presne a jednoznačne, čo musí overiť vnútroštátny súd.

4. Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bráni vykonávaniu akejkoľvek cezhraničnej činnosti v odvetví hier bez ohľadu na spôsob, akým sa vykonáva, a najmä v prípadoch, keď existuje jednak možnosť priameho kontaktu medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom a jednak možnosť vykonať na policajné účely fyzickú kontrolu zástupcov podniku, ktorí sa zdržiavajú na vnútroštátnom území. Vnútroštátny súd musí overiť, či to tak je v prípade článku 23 ods. 3 návrhu dohody.

5. Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že pri súčasnom stave práva Únie skutočnosť, že hospodársky subjekt má v členskom štáte svojho sídla povolenie, ktoré mu umožňuje ponúkať hazardné hry, nebráni tomu, aby iný členský štát, rešpektujúc požiadavky práva Únie, podmienil možnosť takéhoto subjektu ponúkať uvedené služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa na jeho území držbou povolenia vydaného jeho vlastnými orgánmi.