C-66/21 O.T. E. contre Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid.
Z odôvodnenia
1. Článok 6 ods. 2 smernice Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt [pobyt –neoficiálnypreklad], vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
pod pojem „príkaz na vyhostenie“ spadá opatrenie spočívajúce v odovzdaní štátneho príslušníka tretej krajiny z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.
2. Článok 6 ods. 2 smernice 2004/81
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni výkonu rozhodnutia o odovzdaní štátneho príslušníka tretej krajiny prijatého na základe nariadenia č. 604/2013 počas času na premyslenie zaručeného odsekom 1 tohto článku 6, ale nebráni prijatiu takéhoto rozhodnutia alebo prípravných opatrení na jeho výkon za predpokladu, že tieto prípravné opatrenia nezbavia tento čas na premyslenie potrebného účinku, čo musí overiť vnútroštátny súd.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies