C-655/22 I GmbH & Co. KG proti Hauptzollamt HZA.

1. Článok 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1360/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovujú produkčné odvody v sektore cukru za hospodárske roky 2001/2002, 2002/2003, 2003/2004, 2004/2005 a 2005/2006, koeficient potrebný na výpočet dodatočných odvodov za hospodárske roky 2001/2002 a 2004/2005 a výška súm, ktoré zaplatia výrobcovia cukru predajcom cukrovej repy vzhľadom na rozdiel medzi maximálnou výškou odvodov a výškou týchto odvodov, ktoré budú účtované za hospodárske roky 2002/2003, 2003/2004 a 2005/2006,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nevyžaduje, aby lehota na podanie žiadosti o vrátenie neoprávnene zaplatených súm produkčných odvodov v sektore cukru založenej na tomto nariadení uplynula najneskôr k dátumu stanovenia týchto odvodov, teda k 30. septembru 2014. Členským štátom prináleží, aby vo svojom vnútroštátnom práve určili uplatniteľnú lehotu pod podmienkou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity, pričom lehota jedného roka sa sama osebe nezdá neprimeraná, pokiaľ začína plynúť najskôr od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1360/2013.

2. Nariadenie č. 1360/2013

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré umožňujú príslušným vnútroštátnym orgánom zamietnuť žiadosť založenú na tomto nariadení o vrátenie súm neoprávnene zaplatených ako produkčné odvody v sektore cukru s odvolaním sa na konečnú povahu vnútroštátnych rozhodnutí, ktoré pred prijatím uvedeného nariadenia stanovili výšku týchto odvodov na základe viacerých nariadení Európskej komisie, ktoré boli so spätnou účinnosťou nahradené tým istým nariadením.