C-65/14 Charlotte Rosselle proti Institut national d’assurance maladie-invalidité (INAMI) a Union nationale des mutualités libres (UNM).
Z odôvodnenia
Článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát odmietol priznať pracovníčke dávku v materstve z dôvodu, že ako stálej zamestnankyni vo verejnej službe, ktorá bola zaradená z osobných dôvodov mimo činnej služby, aby mohla pracovať ako zamestnankyňa v pracovnom pomere, nedosiahla v rámci tohto zamestnania minimálnu dobu platenia príspevkov stanovenú vnútroštátnym právom na to, aby vznikol nárok na uvedenú dávku, aj keď bezprostredne pred predpokladaným termínom svojho pôrodu pracovala viac ako dvanásť mesiacov.