C-646/21 K a L v. Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid.
Z odôvodnenia
1. Článok 10 ods. 1 písm. d) a článok 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v závislosti od podmienok panujúcich v krajine pôvodu možno ženy, ktoré sú štátnymi príslušníčkami tejto krajiny vrátane tých maloletých a ktorých spoločnou charakteristikou je ich skutočné stotožnenie sa so základnou hodnotou rovnosti medzi ženami a mužmi, ku ktorému došlo počas ich pobytu v členskom štáte, považovať za príslušníčky „určitej sociálnej skupiny“, čo predstavuje „dôvod prenasledovania“, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.
2. Článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby príslušný vnútroštátny orgán rozhodol o žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej maloletou osobou bez toho, aby konkrétne v rámci posúdenia na individuálnom základe zistil najlepší záujem tejto maloletej osoby.