C-646/16 Konanie začaté na návrh Khadiji Jafari a Zainabe Jafari.
Z odôvodnenia
1. Článok 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, v spojení s článkom 2 písm. m) tohto nariadenia treba vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že orgány prvého členského štátu konfrontované s príchodom mimoriadne veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chceli prejsť cez tento členský štát, aby podali žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, tolerovali vstup takýchto štátnych príslušníkov, ktorí nespĺňali podmienky vstupu v zásade vyžadované v tomto prvom členskom štáte na svoje územie, nemožno kvalifikovať ako „vízum“ v zmysle tohto článku 12.
2. Článok 13 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého vstup bol tolerovaný orgánmi prvého členského štátu konfrontovanými s príchodom mimoriadne veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chceli prejsť cez tento členský štát, aby podali žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, bez toho, aby spĺňali podmienky vstupu v zásade vyžadované v tomto prvom členskom štáte, treba považovať za „protiprávne prekračujúceho“ hranicu uvedeného prvého členského štátu v zmysle tohto ustanovenia.