C-645/22 R. A. a i. v. „Luminor Bank AS“.
Z odôvodnenia
Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby vnútroštátny súd v prípade, že konštatoval nemožnosť zachovania zmluvy po vypustení nekalej podmienky a dotknutý spotrebiteľ vyjadril vôľu, aby táto zmluva zostala zachovaná po zmene tejto podmienky, mohol tento súd rozhodnúť o opatreniach, ktoré treba prijať, aby sa obnovila skutočná rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán uvedenej zmluvy, bez toho, aby najskôr preskúmal dôsledky vyhlásenie neplatnosti tej istej zmluvy ako celku, a to aj v prípade, že uvedený súd má možnosť nahradiť uvedenú podmienku ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy alebo ustanovením uplatňujúcim sa v prípade dohody týchto zmluvných strán.