C-64/15 BP Europa SE proti Hauptzollamt Hamburg-Stadt.

1. Článok 20 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v zmysle tohto ustanovenia v situácii, ako je situácia v konaní vo veci samej, končí v čase, keď príjemca tohto tovaru pri ukončení úplnej vykládky dopravného prostriedku obsahujúceho predmetný tovar konštatuje, že chýba určité množstvo tohto tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré sa mu malo dodať.

2. Spojené ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. a) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/118 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

3. situácie, ktoré upravujú, sa odlišujú od situácie upravenej článkom 7 ods. 4 tejto smernice a

4. okolnosť, že vnútroštátne ustanovenie preberajúce článok 10 ods. 2 smernice 2008/118, ako je ustanovenie sporné v konaní vo veci samej, výslovne neuvádza, že nezrovnalosť, ktorú toto ustanovenie smernice upravuje, musí mať za následok uvedenie predmetného tovaru do daňového voľného obehu, nemôže brániť uplatneniu tohto vnútroštátneho ustanovenia pri konštatovaní chýbajúceho množstva, pri ktorom sa nevyhnutne predpokladá takéto uvedenie do daňového voľného obehu.

5. Článok 10 ods. 4 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje, nielen keď na miesto určenia nedorazí všetok tovar prepravovaný v režime pozastavenia dane, alebo tiež v prípade, ak na miesto určenia nedorazí len časť tohto tovaru.