C-636/19 Y proti Centraal Administratie Kantoor.
Z odôvodnenia
Článok 3 písm. b) bod i) a článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v spojení s článkom 1 písm. c) a článkom 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že poberateľ dôchodku podľa právnych predpisov členského štátu, ktorý má v zmysle článku 24 tohto nariadenia, v znení zmien, nárok na vecné dávky poskytované členským štátom svojho bydliska, na náklady členského štátu vyplácajúceho jeho dôchodok, sa má považovať za „poistenca“ v zmysle článku 7 ods. 1 tejto smernice, ktorý môže získať preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá v treťom členskom štáte, bez toho, aby bol poistený v systéme povinného zdravotného poistenia členského štátu, ktorý mu vypláca jeho dôchodok.