C-631/13 Arne Forsgren proti Österreichisches Patentamt.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 písm. b) a článok 3 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia tomu, aby bolo udelené dodatkové ochranné osvedčenie pre účinnú zložku, keď je táto zložka v kovalentnej väzbe s inými účinnými zložkami, ktoré sú obsiahnuté v liečive.
2. Článok 3 písm. b) nariadenia č. 469/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni udeleniu dodatkového ochranného osvedčenia pre účinnú zložku, ktorej terapeutický účinok nepatrí medzi liečebné indikácie zahrnuté v oprávnení na uvedenie na trh.
3. Článok 1 písm. b) nariadenia č. 469/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že proteínový nosič spojený s polysacharidovým antigénom prostredníctvom kovalentnej väzby možno považovať za „účinnú zložku“ v zmysle tohto ustanovenia, len ak je preukázané, že tento nosič má vlastný farmakologický, imunologický alebo metabolický účinok, ktorý patrí medzi liečebné indikácie zahrnuté v oprávnení na uvedenie na trh, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží, aby túto skutočnosť overil vzhľadom na všetky skutkové okolnosti sporu vo veci samej.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies