C-63/23 Sagrario a i. v. Subdelegación del Gobierno en Barcelona.
Z odôvodnenia
1. Článok 15 ods. 3 druhá veta smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá nestanovuje, že príslušný vnútroštátny orgán je povinný vydať rodinným príslušníkom garanta samostatné povolenie na pobyt na základe „mimoriadne zložitých okolností“ v zmysle tohto ustanovenia, ak stratili svoje povolenie na pobyt z dôvodov nezávislých od ich vôle, alebo ak sú medzi nimi maloleté deti.
2. Článok 17 smernice 2003/86
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje príslušnému vnútroštátnemu orgánu prijať rozhodnutie o zamietnutí obnovenia povolenia na pobyt vydaného rodinným príslušníkom garanta bez toho, aby predtým vykonal individuálne posúdenie ich situácie a bez toho, aby ich vypočul. V prípade, že sa toto rozhodnutie týka maloletého dieťaťa, je úlohou členských štátov prijať všetky vhodné opatrenia, aby sa tomuto dieťaťu poskytla skutočná a efektívna možnosť byť vypočuté, v súlade s jeho vekom alebo stupňom vyspelosti.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies