C-63/08 Virginie Pontin proti T-Comalux SA.

1. Články 10 a 12 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) sa majú vykladať tom zmysle, že nebránia právnym predpisom členského štátu, ktoré stanovujú osobitný prostriedok nápravy týkajúci sa zákazu výpovede tehotným pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode alebo dojčiacim pracovníčkam upravený v uvedenom článku 10, uplatnený podľa procesných podmienok vzťahujúcich sa na tento prostriedok nápravy, ale len vtedy, ak tieto podmienky nie sú menej priaznivé ako podmienky vzťahujúce sa na podobné prostriedky nápravy vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nie sú upravené takým spôsobom, že prakticky znemožňujú uplatnenie práv priznaných právom Spoločenstva (zásada efektivity). Nezdá sa, že by prekluzívna lehota pätnástich dní, tak ako ju zaviedol článok L. 337-1 ods. 1 štvrtý pododsek luxemburského zákonníka práce, spĺňala túto podmienku, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2. Článok 2 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra, v spojení s článkom 3 tejto zmenenej a doplnenej smernice 76/207, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému právnemu predpisu členského štátu, ako bol zavedený článkom L. 337-1 luxemburského zákonníka práce osobitne na poskytnutie ochrany stanovenej článkom 10 smernice 92/85 v prípade prepustenia tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok, ktorý tehotnú zamestnankyňu prepustenú počas tehotenstva zbavuje žaloby o náhradu škody, pričom právo na takú žalobu má každý iný prepustený zamestnanec, pokiaľ takéto obmedzenie prostriedkov nápravy predstavuje menej priaznivé zaobchádzanie so ženou súvisiace s tehotenstvom. O takýto prípad ide konkrétne vtedy, ak procesné podmienky vzťahujúce sa na jedinú žalobu, ktorá je pre uvedené pracovníčky dostupná, nedodržiavajú zásadu účinnej súdnej ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci zveruje právo Spoločenstva, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.