C-629/22 A.L. v. Migrationsverket.

1. Článok 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

príslušné orgány členského štátu sú povinné umožniť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území tohto členského štátu a je držiteľom platného povolenia na pobyt alebo iného oprávnenia udeľujúceho právo na pobyt vydaného iným členským štátom, odísť do tohto iného členského štátu predtým, ako voči nemu prípadne prijmú rozhodnutie o návrate, aj keď tieto orgány považujú za pravdepodobné, že tento štátny príslušník nevyhovie žiadosti odísť do tohto iného členského štátu. 

2. Článok 6 ods. 2 smernice 2008/115,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v rozsahu, v akom členským štátom ukladá povinnosť umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, aby odišli do členského štátu, ktorý im vydal platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce právo na pobyt, predtým, než sa prípadne voči nim prijme rozhodnutie o ich návrate, má priamy účinok, a preto sa ho môžu jednotlivci dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi. 

3. Článok 6 ods. 2 smernice 2008/115

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak členský štát v rozpore s týmto ustanovením neumožní štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na jeho území, aby predtým, než voči nemu prijme rozhodnutie o návrate, bezodkladne odišiel do členského štátu, ktorý mu vydal platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce právo na pobyt, príslušné vnútroštátne orgány, vrátane vnútroštátnych súdov, ktoré rozhodujú o žalobe proti tomuto rozhodnutiu o návrate a s ním spojenému zákazu vstupu, sú povinné prijať všetky potrebné opatrenia na nápravu nesplnenia povinností zo strany vnútroštátneho orgánu, ktoré vyplývajú z tohto ustanovenia.