C-623/17 Privacy International proti Secretary of State for Foreign and Commonwealth Affairs a i.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 ods. 3, článok 3 a článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje štátnemu orgánu uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť odovzdávať bezpečnostným a spravodajským službám údaje o prenose dát a polohe na účely ochrany národnej bezpečnosti, patrí do pôsobnosti tejto smernice.
2. Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58, zmenenej smernicou 2009/136, v spojení s článkom 4 ods. 2 ZEÚ, ako aj s článkami 7, 8 a 11 a s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje štátnemu orgánu na účely ochrany národnej bezpečnosti uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných služieb povinnosť vyžadujúcu všeobecné a nediferencované odovzdávanie údajov o prenose dát a polohe bezpečnostným a spravodajským službám.