C-62/19 Star Taxi App SRL proti Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti prin Primar General a Consiliul General al Municipiului Bucureşti.

1. Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle týchto ustanovení sprostredkovateľská služba spočívajúca v tom, že prostredníctvom aplikácie pre smartfóny za odmenu spája osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, a vodičov oprávnených taxislužieb, pričom poskytovateľ uvedenej služby uzavrel s týmto cieľom zmluvy o dodaní služieb s týmito vodičmi za protihodnotu spočívajúcu v platení mesačného predplatného, ale neodosiela im objednávky, nestanovuje ceny jázd, ani nezabezpečuje ich úhradu od týchto osôb, ktoré ju platia priamo vodičovi taxislužby, a navyše ani neuskutočňuje kontrolu kvality vozidiel a ich vodičov, ani správania sa týchto vodičov, predstavuje „službu poskytovanú informačnou spoločnosťou“.

2. Článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535 sa má vykladať v tom zmysle, že právna úprava miestneho orgánu, ktorá podriaďuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej predmetom je pomocou aplikácie pre smartfóny za odmenu skontaktovať osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, s vodičmi oprávnených taxislužieb, a na ktorú sa vzťahuje kvalifikácia „služby poskytovanej informačnou spoločnosťou“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, získaniu predchádzajúceho povolenia, ktorému už podliehajú iní poskytovatelia služieb rezervácie taxislužby, nepredstavuje „technický predpis“ v zmysle tohto prvého uvedeného ustanovenia.

3. Článok 56 ZFEÚ, článok 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31, ako aj článok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na spor, v ktorom sa všetky relevantné okolnosti obmedzujú na vnútroštátnu sféru jediného členského štátu.

4. Článok 4 smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na právnu úpravu členského štátu, ktorá podriaďuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej predmetom je pomocou aplikácie pre smartfóny za odmenu skontaktovať osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, s vodičmi oprávnených taxislužieb, a na ktorú sa vzťahuje kvalifikácia „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, získaniu predchádzajúceho povolenia, ktorému už podliehajú iní poskytovatelia služieb rezervácie taxislužby.

5. Články 9 a 10 smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá podriaďuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej predmetom je pomocou aplikácie pre smartfóny za odmenu skontaktovať osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, s vodičmi oprávnených taxislužieb, získaniu predchádzajúceho povolenia na výkon ich činnosti, keďže podmienky získania tohto povolenia nezodpovedajú technickým požiadavkám, stanoveným v tomto článku, vzhľadom na to, že ukladajú najmä technické požiadavky nevhodné pre dotknutú službu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.