C-617/19 Granarolo SpA proti Ministero dell'Ambiente e della Tutela del Territorio e del Mare a i.
Z odôvodnenia
Článok 3 písm. e) a f) smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, v spojení s prílohou I bodmi 2 a 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vlastník výrobného závodu, ktorý je vybavený tepelnou elektrárňou, na ktorej činnosť sa vzťahuje táto príloha I, mohol získať aktualizáciu svojho povolenia na emisie skleníkových plynov v zmysle článku 7 tejto smernice, ak na podnik, ktorý sa špecializuje na odvetvie energetiky, previedol kogeneračnú jednotku nachádzajúcu sa v tom istom priemyselnom areáli ako tento závod a vykonávajúcu činnosť, ktorej kapacita je nižšia ako prahová hodnota stanovená v uvedenej prílohe I, pričom s týmto podnikom uzavrel zmluvu, ktorá stanovuje okrem iného, že energia vyrobená touto kogeneračnou jednotkou sa bude dodávať tomuto závodu, a to v prípade, že táto tepelná elektráreň a kogeneračná jednotka nepredstavujú to isté zariadenie v zmysle článku 3 písm. e) uvedenej smernice a že vlastník výrobného závodu nie je už v žiadnom prípade prevádzkovateľom kogeneračnej jednotky v zmysle článku 3 písm. f) tej istej smernice.