C-611/10, C-612/10 Waldemar Hudzinski proti Agentur für Arbeit Wesel – Familienkasse a Jaroslaw Wawrzyniak proti Agentur für Arbeit Mönchengladbach – Familienkasse.

1. Článok 14 ods. 1 písm. a) a článok 14a ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia členskému štátu, ktorý nie je označený v zmysle týchto ustanovení za príslušný štát, poskytnúť migrujúcemu pracovníkovi vykonávajúcemu dočasnú prácu na jeho území prídavky na deti v súlade so svojou vnútroštátnou právnou úpravou za podmienok, ako sú tie vo veci samej, vrátane prípadu, keď sa zistilo po prvé, že predmetnému pracovníkovi nevznikla ujma na právach z dôvodu využitia jeho práva na voľný pohyb, keďže mu zostal zachovaný nárok na rodinné dávky rovnakej povahy v príslušnom členskom štáte, a po druhé, že ani pracovník, ani dieťa, na ktoré je požadovaný prídavok, nemajú obvyklý pobyt na území členského štátu, kde bola vykonávaná dočasná práca.

2. Pravidlá Zmluvy o FEÚ v oblasti voľného pohybu pracovníkov sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia v situácii, ako je tá vo veci samej, uplatneniu pravidla vnútroštátneho práva, ako je to vyplývajúce z § 65 zákona o dani z príjmov (Einkommensteuergesetz), pokiaľ toto pravidlo nevedie k zníženiu sumy tohto prídavku v porovnaní s porovnateľným prídavkom v inom štáte, ale k jeho vylúčeniu.