C-604/11 Genil 48 SL a Comercial Hostelera de Grandes Vinos SL proti Bankinter SA a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA.

1. Článok 19 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že po prvé investičná služba je ponúkaná ako súčasť finančného produktu iba v prípade, pokiaľ je jeho nedeliteľnou súčasťou v okamihu, keď sa uvedený finančný produkt ponúka klientovi, a po druhé ustanovenia právnych predpisov Únie a spoločné európske normy, na ktoré sa toto ustanovenie odvoláva, musia umožňovať posúdenie rizika klientov alebo obsahovať požiadavky na informácie zahŕňajúce aj investičnú službu, ktorá je nedeliteľnou súčasťou predmetného finančného produktu, aby táto služba už nepodliehala povinnostiam uvedeným v článku 19.

2. Článok 4 ods. 1 bod 4 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, keď sa klientovi ponúka swapová zmluva na účely zabezpečenia pred rizikom zmeny úrokových sadzieb finančného produktu, ku ktorému sa tento klient zaviazal, predstavuje službu investičného poradenstva, ako je vymedzená v tomto ustanovení, za predpokladu, že odporúčanie dojednať takúto swapovú zmluvu na účely zabezpečenia pred rizikom zmeny úrokových sadzieb sa tomuto klientovi poskytne v postavení investora, podá sa spôsobom vhodným pre uvedeného klienta alebo vychádza zo zváženia pomerov tohto klienta a nie je vydané výlučne prostredníctvom distribučných kanálov alebo pre verejnosť.

3. Vnútroštátny právny poriadok každého členského štátu musí stanoviť zmluvné následky v prípade, keď investičný podnik, ktorý ponúka investičnú službu, nesplní požiadavky týkajúce sa posúdenia stanovené v článku 19 ods. 4 a 5 smernice 2004/39, pod podmienkou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity.