C-603/22 Prokurator Rejonowy w Słupsku a D.G., en qualité de curateur de M.B. et B.B. v. M.S. a i.

1. Článok 6 ods. 1 až 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, v spojení s článkom 18 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá po prvé nestanovuje, že deťom, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami, sa musí poskytnúť pomoc obhajcu – v prípade potreby ustanovenéhoex offo– pred ich výsluchom políciou alebo iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom, a najneskôr pred ich prvým výsluchom, a po druhé umožňuje, aby uvedené deti boli počas výsluchu vypočuté ako podozrivé osoby v neprítomnosti takéhoto obhajcu.

2. Článok 2 ods. 1 a 3 smernice 2016/800

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že právo na pomoc obhajcu ustanovenéhoex offoautomaticky zaniká osobám, ktoré mali postavenie dieťaťa v čase, keď sa proti nim začalo viesť trestné konanie, no ktoré následne dovŕšili vek 18 rokov, pokiaľ takáto právna úprava neumožňuje zistiť, či je uplatnenie uvedenej smernice alebo jej určitých ustanovení a v dôsledku toho práv, ktoré obsahuje, vhodné vzhľadom na všetky okolnosti veci vrátane vyspelosti a zraniteľnosti uvedených osôb.

3. Článok 4 ods. 1 smernice 2016/800 v spojení s článkom 5 ods. 1 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje, že deťom, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, sa spoločne s nositeľom rodičovských práv a povinností najneskôr pred prvým výsluchom týchto detí zo strany polície alebo iného orgánu presadzovania práva, alebo justičného orgánu, poskytnú v jednoduchom a prístupnom jazyku, ktorý zohľadňuje osobitné potreby a zraniteľnosť týchto detí, informácie o ich právach v súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní, ako aj o právach stanovených v smernici 2016/800.

4. Článok 19 smernice 2016/800

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v rámci trestného konania neumožňuje súdu vyhlásiť za neprípustné usvedčujúce dôkazy, ktoré sú založené na výpovediach urobených dieťaťom počas výsluchu, ktorý bol vedený políciou v rozpore s právom na prístup k obhajcovi, ako je toto stanovené v článku 6 smernice 2016/800, čo však platí pod tou podmienkou, že v rámci trestného konania má tento sudca možnosť jednak overiť, že toto právo, vykladané v spojení s článkom 47 a článkom 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, bolo dodržané, a jednak vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto porušenia vyplývajú, pokiaľ ide predovšetkým o dôkaznú hodnotu dôkazov získaných za týchto okolností.