C-601/22 Umweltverband WWF Österreich a i. v. Amt der Tiroler Landesregierung.

1. Preskúmanie prvej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 12 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zmenenej smernicou 2013/17/EÚ z 13. mája 2013, v spojení s prílohou IV k smernici 92/43, zmenenej smernicou 2013/17.

2. Článok 16 ods. 1 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka, ktorá je v ňom uvedená, podľa ktorej výnimka udelená na základe tohto ustanovenia nesmie mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácií príslušných druhov na území ich prirodzeného výskytu v priaznivom stave ochrany, sa môže posudzovať s prihliadnutím na dostupné údaje na úrovni biogeografického regiónu, ktorý prekračuje štátne hranice, len ak sa predtým konštatovalo, že táto výnimka nemá nepriaznivý vplyv na zachovanie takého priaznivého stavu ochrany na úrovni miestneho a vnútroštátneho územia dotknutého členského štátu.

3. Článok 16 ods. 1 písm. b) smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „vážne poškodenie“ uvedený v tomto ustanovení sa nevzťahuje na budúce nepriame škody, ktoré nemožno pripísať jedincovi živočíšneho druhu, na ktorého sa vzťahuje výnimka udelená na základe uvedeného ustanovenia.

4. Článok 16 ods. 1 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17, sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci určenia existencie „uspokojivej alternatívy“ v zmysle tohto ustanovenia sú príslušné vnútroštátne orgány povinné posúdiť na základe najlepších dostupných vedeckých a technických poznatkov iné riešenia prichádzajúce do úvahy, pričom zohľadnia najmä ich hospodárske dôsledky bez toho, aby boli tieto hospodárske dôsledky rozhodujúce, a vyvážia ich so všeobecným cieľom zachovania alebo obnovenia priaznivého stavu ochrany dotknutého živočíšneho druhu.