C-60/23 Skatteverket proti Digital Charging Solutions GmbH.
Z odôvodnenia
1. Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2009/162/EÚ z 22. decembra 2009, v spojení s článkom 15 ods. 1 smernice 2006/112 v znení zmien,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
dodanie elektriny na účely nabíjania elektrického vozidla na nabíjacej stanici, ktorá je súčasťou verejnej siete takýchto staníc, predstavuje dodanie tovaru v zmysle prvého z týchto ustanovení.
2. Článok 14 smernice Rady 2006/112, zmenenej smernicou Rady 2009/162, v spojení s článkom 15 ods. 1 smernice 2006/112 v znení zmien,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nabíjanie elektrického vozidla v sieti verejných nabíjacích staníc, ku ktorej má užívateľ prístup prostredníctvom predplatného uzavretého s inou spoločnosťou, než je prevádzkovateľ tejto siete, znamená, že spotrebovaná elektrina sa považuje za dodanú v prvom rade prevádzkovateľom uvedenej siete spoločnosti, ktorá ponúka prístup k sieti, a v druhom rade touto spoločnosťou tomuto užívateľovi, hoci si tento užívateľ zvolí množstvo, čas a miesto nabíjania, ako aj spôsob používania elektriny, keď táto spoločnosť koná vo vlastnom mene, ale na účet užívateľa v rámci komisionárskej zmluvy v zmysle článku 14 ods. 2 písm. c) smernice 2006/112 v znení zmien.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies