C-60/22 UZ proti Bundesrepublik Deutschland.
Z odôvodnenia
1. Článok 17 ods. 1 písm. d) a článok 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nesplnenie povinností prevádzkovateľom stanovených v článkoch 26 a 30 tohto nariadenia, ktoré sa týkajú uzavretia dohody o spoločnej zodpovednosti za spracúvanie a vedenia záznamov o spracovateľských činnostiach, nepredstavuje nezákonné spracúvanie, na základe ktorého má dotknutá osoba právo na vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, keďže takéto nesplnenie nepredstavuje porušenie zásady „zodpovednosti“ zo strany prevádzkovateľa, ako je stanovená v článku 5 ods. 2 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. a) a článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom tohto nariadenia.
2. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak prevádzkovateľ osobných údajov nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 26 alebo 30 nariadenia 2016/679, zákonnosť zohľadnenia takýchto údajov vnútroštátnym súdom nepodlieha súhlasu dotknutej osoby.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies