C-60/05 WWF Italia a i. proti Regione Lombardia.

1. Článok 9 ods. 1 písm. c) smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva zaväzuje členské štáty, aby nezávisle od vnútroštátneho rozdelenia právomocí upraveného vnútroštátnym právnym poriadkom pri prijímaní opatrení na prebratie tohto ustanovenia zabezpečili, že povolený lov vo všetkých prípadoch uplatnenia v ňom stanovenej výnimky a pre všetky chránené druhy neprekročí maximálny objem zodpovedajúci obmedzeniu malého rozsahu stanovenému pre uvedený lov v tomto ustanovení, pričom uvedený maximálny objem sa musí určiť na základe presných vedeckých údajov.

2. Vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa preberá smernica 79/409 a ktoré sa týkajú pojmu „malý rozsah“ uvedeného v článku 9 ods. 1 písm. c) smernice, musia umožniť orgánom povereným povoľovať lov vtákov na základe výnimky oprieť sa o dostatočne presné ukazovatele, pokiaľ ide o kvantitatívne maximálne objemy, ktoré sa majú dodržať.

3. Pri preberaní článku 9 ods. 1 písm. c) smernice 79/409 sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby nezávisle od počtu a totožnosti orgánov poverených v rámci ich právomocí vykonaním tohto ustanovenia celkový objem povoleného lovu neprekročil pre každý chránený druh a každým z uvedených orgánov maximálny objem uvedeného lovu zodpovedajúci obmedzeniu „malého rozsahu“ stanovenému pre tento druh pre celé územie štátu.

4. Povinnosť členských štátov zaručiť, aby sa lov vtákov uskutočnil len v „malom rozsahu“ v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. c) smernice, vyžaduje organizovanie stanovených správnych postupov takým spôsobom, aby rozhodnutia príslušných orgánov povoľujúce lov na základe výnimky, ako aj spôsob, akým sa uvedené rozhodnutia uplatnia, podliehali včas vykonávanej účinnej kontrole.