C-597/17 Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i. proti Ministerraad.

1. Článok 132 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie oslobodenia od dane, ktoré stanovuje, sa nevyhradzuje len pre služby poskytované osobami vykonávajúcimi lekárske alebo zdravotnícke povolanie regulované právnou úpravou dotknutého členského štátu.

2. Článok 98 smernice 2006/112 v spojení s bodmi 3 a 4 prílohy III k tejto smernici sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje rozdielne zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami dodávanými v rámci zákrokov alebo ošetrení terapeutickej povahy na jednej strane a liekmi a zdravotníckymi pomôckami dodávanými v rámci zákrokov alebo zásahov výlučne estetickej povahy na druhej strane, pričom tieto posledné uvedené lieky a pomôcky sú vylúčené z uplatňovania zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na tieto prvé uvedené lieky a pomôcky.

3. Za okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, nemôže vnútroštátny súd použiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať niektoré účinky zrušeného aktu, aby bol prechodne zachovaný účinok vnútroštátnych ustanovení, o ktorých sa rozhodlo, že sú nezlučiteľné so smernicou 2006/112, až kým sa neuvedú do súladu s touto smernicou, s cieľom na jednej strane obmedziť riziká právnej neistoty vyplývajúce z retroaktívneho účinku tohto zrušenia a na druhej strane zabrániť uplatňovaniu vnútroštátneho systému, ktorý sa uplatňoval pred účinnosťou týchto ustanovení a nebol v súlade s uvedenou smernicou.