C-594/10 T. G. van Laarhoven proti Staatssecretaris van Financiën.
Z odôvodnenia
Článok 6 ods. 2 prvý pododsek písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, v spojení s článkom 11 A ods. 1 písm. c) tej istej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna daňová právna úprava, ktorá zdaniteľnej osobe, ktorej motorové vozidlá sa používajú tak na podnikateľské, ako aj na súkromné účely, najskôr umožňuje vykonať okamžité a úplné odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, ale potom v súvislosti so súkromným používaním týchto vozidiel stanovuje ročnú daň, ktorá je na účely určenia zdaniteľného základu dane z pridanej hodnoty splatnej za dané zdaňovacie obdobie založená na metóde paušálneho výpočtu nákladov na takéto používanie, ktorá primerane nezohľadňuje jeho skutočný rozsah.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies