C-593/19 SK Telecom Co. Ltd. proti Finanzamt Graz-Stadt.
Z odôvodnenia
Článok 59a prvý odsek písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej s účinnosťou od 1. januára 2010 smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že roamingové služby, ktoré poskytuje prevádzkovateľ mobilnej telekomunikačnej siete usadený v tretej krajine svojim zákazníkom, ktorí sú tiež usadení, majú trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiavajú v tejto tretej krajine, a ktoré umožňujú týmto zákazníkom využívať vnútroštátnu mobilnú komunikačnú sieť členského štátu, v ktorom sa dočasne zdržiavajú, sa majú považovať za služby, ktoré sa „skutočne používajú a využívajú“ na území daného členského štátu v zmysle tohto ustanovenia, takže uvedený členský štát má možnosť považovať za miesto poskytovania týchto roamingových služieb miesto, ktoré sa nachádza na jeho území, pokiaľ bez ohľadu na to, akému daňovému zaobchádzaniu tieto služby podliehajú na základe vnútroštátneho daňového práva tretej krajiny, účelom výkonu tejto možnosti je zamedziť nezdaneniu týchto služieb v rámci Únie.