C-590/22 AT a BT proti PS GbR a i.

1. Článok 82 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),

sa má vykladať v tom zmysle, že:

samotné porušenie nariadenia nestačí na vznik práva na náhradu škody podľa tohto ustanovenia. Dotknutá osoba musí tiež preukázať existenciu ujmy spôsobenej týmto porušením, pričom táto ujma nemusí dosiahnuť určitý stupeň závažnosti.

2. Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

obava osoby, že jej osobné údaje boli v dôsledku porušenia tohto nariadenia sprístupnené tretím stranám, bez toho, aby bolo možné preukázať, že to tak skutočne bolo, stačí na vznik práva na náhradu škody, pokiaľ je táto obava spolu s jej negatívnymi dôsledkami riadne preukázaná.

3. Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pri určení výšky náhrady prislúchajúcej z titulu náhrady škody na základe tohto ustanovenia nie je potrebnémutatismutandisuplatniť kritériá na stanovenie výšky správnych pokút, ktoré sú uvedené v článku 83 tohto nariadenia, ani priradiť tomuto právu na náhradu škody odstrašujúcu funkciu.

4. Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pri určení výšky náhrady prislúchajúcej z titulu náhrady škody založenej na tomto ustanovení nie je potrebné zohľadniť súbežné porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa síce týkajú ochrany osobných údajov, avšak ich cieľom nie je spresniť pravidlá tohto nariadenia.