C-589/10 Janina Wencel proti Zakład Ubezpieczeń Społecznych w Białymstoku.

1. Článok 10 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 592/2008 zo 17. júna 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia uvedeného nariadenia nemôže mať osoba súčasne dve miesta zvyčajného bydliska na území dvoch rôznych členských štátov.

2. Podľa ustanovení uvedeného nariadenia č. 1408/71, konkrétne článku 12 ods. 2 a článku 46a, za okolností, o aké ide vo veci samej, nemôže príslušná inštitúcia členského štátu príjemcovi oprávnene retroaktívne odňať nárok na starobný dôchodok a požadovať vrátenie údajne neoprávnene vyplateného dôchodku z dôvodu, že príjemca poberá pozostalostný dôchodok v inom členskom štáte, na ktorého území tiež mal bydlisko. Výšku tohto starobného dôchodku vyplácaného v prvom členskom štáte však možno znížiť o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte na základe prípadného vnútroštátneho predpisu o zamedzení súbehu dávok.

3. Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, nebráni rozhodnutiu o znížení sumy starobného dôchodku vyplácaného v prvom členskom štáte o sumu dávok poberaných v inom členskom štáte na základe prípadného vnútroštátneho predpisu o zamedzení súbehu dávok, pokiaľ toto rozhodnutie v prípade príjemcu týchto dávok nevedie k nevýhodnejšej situácii v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádza osoba, ktorej situácia nevykazuje žiadny cezhraničný prvok, a ak by takéto znevýhodnenie bolo zistené, pokiaľ je táto právna úprava odôvodnená objektívnymi dôvodmi a primeraná vzhľadom na legitímny cieľ sledovaný vnútroštátnym právom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.