C-584/18 D. Z. proti Blue Air - Airline Management Solutions SRL.

1. Článok 3 ods. 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 565/2014/EÚ z 15. mája 2014, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia alebo zamýšľaného pobytu na ich územiach, ktorého trvanie počas akéhokoľvek obdobia 180 dní nepresiahne 90 dní a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok a priznáva štátnym príslušníkom tretích krajín práva, ktorých sa môžu dovolávať voči cieľovému členskému štátu, najmä právo, aby sa na účely ich vstupu na územie tohto členského štátu nevyžadovalo vízum v prípade, ak sú títo štátni príslušníci držiteľmi vstupného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré sú uvedené na zozname dokladov, ktoré sa majú uznávať, a ktorý sa tento členský štát zaviazal uplatňovať podľa tohto rozhodnutia.

2. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca, ktorý sám alebo prostredníctvom svojich zástupcov a splnomocnencov na letisku v členskom štáte odletu odmietne nástup do lietadla cestujúcemu, pričom sa odvoláva na odopretie vstupu tomuto cestujúcemu orgánmi cieľového členského štátu, sa nemôže považovať za osobu konajúcu v mene tohto štátu, takže poškodený cestujúci sa nemôže voči tomuto leteckému dopravcovi dovolávať rozhodnutia č. 565/2014 pred súdom členského štátu odletu na účely získania náhrady škody za porušenie jeho práva vstupu na územie cieľového členského štátu bez víza vydaného týmto štátom.

3. Právo Únie, najmä článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby letecký dopravca odmietol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nástup do lietadla s odvolaním sa na to, že orgány cieľového členského štátu odopreli tomuto cestujúcemu vstup na svoje územie bez toho, aby toto odopretie vstupu bolo predmetom písomného a odôvodneného rozhodnutia, ktoré bolo uvedenému štátnemu príslušníkovi vopred oznámené.

4. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, najmä jeho článok 2 písm. j), sa má vykladať v tom zmysle, že ak letecký dopravca odmietne nástup do lietadla cestujúcemu z dôvodu, že predložil nedostatočné cestovné doklady, takéto odmietnutie samo osebe nezbavuje tohto cestujúceho ochrany stanovenej uvedeným nariadením. V prípade spochybnenia zo strany tohto cestujúceho totiž prináleží príslušnému súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci posúdil, či boli dôvody pre toto odmietnutie oprávnené z hľadiska tohto ustanovenia.

5. Nariadenie č. 261/2004, najmä jeho článok 15, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu, ktoré sa uplatňuje na cestujúcich a je obsiahnuté vo vopred uverejnených všeobecných podmienkach upravujúcich spôsoby fungovania alebo poskytovania služieb leteckého dopravcu, a ktoré obmedzuje alebo vylučuje zodpovednosť leteckého dopravcu, ak je cestujúcemu odmietnutý nástup do lietadla z dôvodu údajne nedostatočnej povahy jeho cestovných dokladov, v dôsledku čoho sa uvedenému cestujúcemu odoprie jeho prípadné právo na náhradu.